Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Vianoce sú kresťanským sviatkom narodenia Ježiša Krista.

V rímskokatolíckej cirkvy je druhým najhlavnejším Prvý sviatok vianočný, ktorý sa slávi 25.12. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer. Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva Polnočná Omša.

V mnohých krajinách sú 24. a 25. december dňami pracovného pokoja. Niekde sa podobne slávi aj Druhý sviatok vianočný (v cirkevnom kalendári sviatok sv. Štefana, v anglosaských krajinách tzv. Boxing Day) - ktorý pripadá na 26. decembra. Niektoré pravoslavné cirkvy slávia Vianoce Podla Julianskeho 7.1

Oba tieto dátumy sú tradičné a ani jeden z nich nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov ("Depositio Martyrum") z roku 336. Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskymDies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež sláviHATÁRl 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom Zimného slnovratu. Aj niektorí raní kresťanskí autori spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia slnka. sviatkom slnečného božstva, tzv.

Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý ďeň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových cias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra - jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista. Tighe píše:

„Ukazuje sa, že stanovenie dátumu Kristovho narodenia na 25. december nebolo nijako ovplyvnené pohanskými vplyvmi. A pohanský sviatok, ktorý v tento den zaviedol cisár Aurelián v roku 274, nebol len snahou využit zimný slnovrat na to, aby urobil politické vyhlásenie, ale takmer urcite bol pokusom dodat pohanský význam dnu, ktorý už bol pre rímskych krestanov dôležitý.“ (William Tighe, Touchstone 12/2003)

Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami (Fašiangy) medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. Trvá od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku zjavenia Pána (ľudovo Traja králi).

Kresťania aj nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky naopak rozdávali na sviatok sv. Mikuláša. Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu , stavanie jasličiek , adventný veniec , vyzdobený Vianočný stromček . Mnohé krajiny majú ďalšie špecifické vianočné zvyky.

wikipédia

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.